Pavol Rusnák pochádza z Košíc, no posledných 12 rokov žije v Prahe, kde vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Karlovej. Stál pri zrode všetkých súčasných československých hackerspaceov (Brmlab, Progressbar,base48, v01d) a momentálne sa pokúša vybudovať platformu CTJB, ktorá by tieto komunity vzájomne užšie prepojila. Podieľa sa tiež na chode umeleckého štúdia pebe/lab, ktoré sa špecializuje na technologické koncepty nových médií a experimentálny dizajn.
Čo to vlastne znamená, byť hacker?
Anglicky písané média často rozlišujú dva rôzne pojmy: hacker a cracker. Zatiaľ čo motivácia toho druhého je väčšinou počítačový systém poškodiť väčšinou za účelom obohatenia sa, u hackerov je hlavná motivácia pochopiť do detailu ako nejaký (nie nutne počítačový) systém funguje a neskôr ho dokonca vylepšiť. Zjednodušene by sa dal cracker prirovnať k “ničiteľovi” a hacker k “tvorcovi”. Ostatne pojem hacking vznikol v 60tych rokoch 20teho storočia v modelárskom klube MIT, kde označoval netradičný, ale veľmi elegantný spôsob riešenia problému. S príchodom počítačov na MIT v 70tych rokoch sa tento pojem začal používať aj v tomto kontexte, v ktorom ho používame dodnes.
Bol si pri zrode prvých českých a slovenských hackerspacov. Čo bolo vtedy vašou motiváciou ich založiť a ako si vysvetľoval rodičom, že zakladáš hackerspace?
Ako partička nadšencov/hackerov sme sa často v minulosti vyberali do Nemecka a Holandska, kde ma hackerská scéna veľmi dlhú tradíciu. Zažili sme na vlastnej koži, ako skvelo môže fungovať nezávislý hackerský priestor financovaný z členských príspevkov a povedali sme si, že niečo podobné chceme vybudovať v Čechách a na Slovensku. Na týchto hackerspacoch nás fascinoval hlavne rovnocenný peer-to-peer vzťah jeho členov, kde sa učiteľ stáva žiakom a žiak učiteľom. Ako príklad uvediem pražský Brmlab, kde sa stretli dve dosť výrazne odlišné skupiny: jedna zameraná hlavne na softvér a programovanie; druhá zameraná na hardvér a jemnú mechaniku. Dá sa povedať, že už po prvom roku existencie Brmlabu došlo k takému premiešaniu vedomosti, že sa každý z členov veľmi dobre orientoval aj v problematike, o ktorej mal predtým iba veľmi malé tušenie. A k tomu všetkému došlo organicky, bez nejakého dopredu daného plánu, iba z čistej zvedavosti, ktorá je vrodená avšak dnes často utláčaná do úzadia.
Čo sa mojich rodičov týka, tak mám to šťastie, že ma podporujú vo všetkých mojich aktivitách a hackerspacy neboli žiadnou výnimkou. Navyše od začiatku vedeli, že sa nejedná o tlupu zločincov v čiernych maskách, ktorí sa naburávajú do bankových účtov, ako to vykresľujú média.
Aké sú témy, ktoré teraz hackeri hlavne riešia?
Ako som už spomenul, každoročne sa v Nemecku medzi Vianocami a Silvestrom koná Chaos Communication Congress, čo je najväčšia hackerská konferencia na svete (minulý rok sa jej zúčastnilo vyše 9000 hackerov z celelo sveta). Tento rok sa bude konať už 31. ročník a na skladbe jednotlivých prednášok kongresu pekne vidno, ako sa hlavne témy hackera postupne menili v čase. Pôvodne sa riešili hlavne pokročilé technické témy, týkajúce sa napr. telekomunikácie a počítačov samotných. Dnes sa často okrem týchto “hardware” tém riešia aj témy politické, t.j. ako môže že správne použitie techniky zlepšiť spoločnosť v širšom kontexte a najavo sa dava nespokojnosť s plošným odpočúvaním ci cenzúrou a súčasným svetovým usporiadaním. Svoje miesto si nájde aj do-it-yourself scéna, ktorá sa so sprístupnením techniky medzi bežných smrteľníkov, rozšírila aj do kedysi nemysliteľných oblasti ako napr. DIY dobývanie vesmíru ci DIY biotechnológií.
Aký majú hackeri vzťah k umeniu?
Veľa hackerov v mojom okolí sa venuje umeniu v tradičnom ponímaní. Hrajú na hudobné nástroje, maľujú obrazy, počúvajú kvalitnú hudbu, pozerajú kvalitné filmy, chodia do divadiel a galérii. S príchodom nových foriem umenia, ci už ide o digitálne alebo interaktívne umenie, sa každý umelec stáva hackerom a každý hacker umelcom. Práve toto prirodzené premiešavanie vedomosti, ktoré som spomínal vyššie, ma na tom baví najviac.
Ktorý umelecký projekt z pebe labu máš najradšej?
Toto je dosť záludná otázka, keďže každý nový projekt robíme s nadšením, ktoré trochu zakryje to predošlé, takže to naozaj neviem posúdiť. Mám ich všetky rovnako rád s tým, že tie nové, doteraz nezverejnené mám trochu radšej, lebo je to pre nás výzva.
Akú úlohu hrajú technológie v tvojej tvorbe?
Nepostrádateľnú. Myslím si, ze dnes sa už nedá vyhnúť počítačom takmer pri žiadnom väčšom projekte. Ja mám svoje projekty zálohované buď na Githube alebo na Dropboxe, takže ak by som náhodou prišiel o notebook, viem do polhodiny od zaobstarania si nového pokračovať presne tam, kde som skončil. Na väčšine projektov nepracujem sám, takže koordinácia a zdieľanie nápadov ci dokumentov prebieha cez rôzne kanály ako napr. Google Hangouts, IRC, Facebook Messenger, Dropbox, Google Drive. Vďaka tomu môžem intenzívne pracovať na projektoch aj s ľuďmi, ktorí sú na druhom konci republiky či zemegule, ale samozrejme osobné stretnutia zatiaľ nič dokonale nahradiť nedokázalo.
Viac povie Pavol Rusnák na talk clube Krakatoa, 20.11 o 19:00 vo Photoporte / Bratislava.
